Ngā Puna Kōrero
Ngā Whakaahua

Hauora

Nā He Kupenga Hao i te Reo tēnei whakaputanga o Te Reo Hauora. E whakamihi ana ki ngā puna kōrero e whai ake nei, inā te ohonga ake o te hinengaro:

Barlow, C. (1991). Tikanga Whakaaro. Key Concepts in Māori Culture. Oxford: Oxford University Press.

Biggs, B. The Complete English-Māori Dictionary. Auckland: Auckland University Press, 2005.

Collins English Dictionary and Thesaurus. Glasgow: Harper Collins Publishers, 1998.

Fraser, G. Te Tautoko i te Hunga Āniwaniwa o Aotearoa. Nā Hemi Kelly i whakamāori. https://ndhadeliver.natlib.govt.nz/delivery/DeliveryManagerServlet?dps_pid=IE44677575

Jacob, H. Mai i te Kākano. Ōtaki: Te Wānanga o Raukawa, 2012.

Jacob, H. Te Rito. Ōtaki: Te Wānanga o Raukawa, 2017.

Jansen, D. He Pukapuka Reo Hauora Māori. Whāingaroa: Ahuru Press, 2005.

Mana Tohu Mātauranga o Aotearoa. https://www.nzqa.govt.nz/ncea/subjects/hauora/

Māori Dictionary: http://maoridictionary.co.nz/dictionary-info

Māori Television. Glossary of Basketball Terms. https://www.maoritelevision.com/shows/nba-2k18/kupu-hou

Mataira, K. (ed). A Modern Māori Picture Dictionary. Auckland: Oxford University Press, 1997.

Mead, H.M. Tikanga Māori. Living by Māori Values. Te Whanganui-a-Tara: Huia Publishers, 2003.

Moorfield, J. Te Aka. Auckland: Pearson Education. 2011.

Ngata, H.M. English-Māori Dictionary. Wellington: Learning Media, 1993.

Opai, K. Te Reo Hāpai. The language of enrichment. Te Pou o te Whakaaro Nui

Sexuality Education Key Terms. https://health.tki.org.nz/Key-collections/Curriculum-in-action/Sexuality-education-for-curriculum-levels-1-4/Key-terms

Te Ara Encyclopedia of New Zealand. http://www.teara.govt.nz

Te Kāwanatanga o Aotearoa. https://covid19.govt.nz/iwi-and-communities/translations/te-reo-maori/

Te Komihana o Hillary. Kiwidex Te Pūrongo, 1992.

Te Reo Hāpai. https://www.tereohapai.nz/

Te Reo Yoga Cards. Te Reo Yoga Ltd, 2019.

Te Tāhuhu o te Mātauranga. Te Marautanga o Aotearoa. Wellington: Te Pou Taki Kōrero, 2008.

Te Taura Whiri i te Reo Māori. Te Matatiki: Contemporary Māori Words. Auckland: Oxford University Press, 1996.

Te Taura Whiri i te Reo Māori. He Pātaka Kupu. Auckland: Penguin Books Ltd, 2008.

Te Taura Whiri i te Reo Māori. Ngā Kupu Hou 1. Ngā Hākinakina (1). Te Whanganui-a-Tara. Te Taura Whiri I te Reo Māori, 1990.

Te Taura Whiri i te Reo Māori. Ngā Kupu Hou 2. Ngā Hākinakina (2). Te Whanganui-a-Tara. Te Taura Whiri I te Reo Māori, 1991.

Te Taura Whiri I te Reo Māori. https://www.tetaurawhiri.govt.nz/en/te-reo-maori/press-releases/maori-terminology-for-covid-19/

Te Tūāpapa Tarukino o Aotearoa. https://www.drugfoundation.org.nz/

Toi Tangata & Heart Foundation. Toi te Kupu. He papakupu toiora, 2020.

Wikimedia. http://en.wikipedia.org

Williams, H.W. Dictionary of the Māori Language (7th ed.). Wellington: GP Publications, 1991.


Nā He Kupenga Hao i te Reo ngā whakaahua o Te Reo Hauora, hāunga ngā mea e rārangi ake nei:

ekengaru

whakaahua 4-7: Performance evaluation of humpback whale-inspired shortboard surfing fins based on ocean wave fieldwork - Scientific Figure on ResearchGate. Available from: https://www.researchgate.net/figure/Bottom-turn-BT-and-cutback-CB-maneuvers-A-Surfer-drops-into-a-wave-at-t-0-with_fig2_340824001

hahaupōro
kī-o-rahi

whakaahua 2: By Sossos - Own work, Wikimedia Commons. https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2389485

mate ohorere pēpi

whakaahua 1: Rob Suisted / www.naturespic.com

Taumāhekeheke o te Ao

whakaahua 1: Tokyo 2020 – Sports Pictograms. Designer: Masaaki Hiromura. https://www.theolympicdesign.com/olympic-games/pictograms/tokyo-2020/

tī rākau

whakaahua 1: Ngā Kōtiro o Te Kura o Pakotai (1947). Tohutoro PAColl-5469-030. Te Whare Pukapuka o Alexander Turnbull

whutuporo